Znova začiatočníkom

V predchádzajúcom blogu som načrtol, že naučiť sa liezť nohami nie je žiadna brnkačka. Ja sám sa to učím už vyše 30 rokov, z toho 10 vedome a nedá sa povedať, že by som to vedel lepšie ako priemerne. Niektoré techniky už mám možno na celkom slušnej úrovni, iné stále pokrivkávajú. Čo ale môžem zodpovedne prehlásiť, je že som vo fáze aktívneho a vedomého učenia sa. Čo ty?

Poďme sa začať učiť

Na začiatok treba povedať, že sa učíme stále, každá jedna cesta či boulder, alebo len individuálny lezecký pohyb sa zapisuje do našej pohybovej pamäti a podvedome si vytvárame automatické reakcie na mnohé lezecké situácie. Možno si z tých, ktorí sa učia intuitívne a rýchlo a tvoje telo je naučené kvalitne spracovávať všetky vstupné informácie a správne im priraďovať adekvátne reakcie. Možno práve naopak a každý nový pohyb ti trvá večnosť kým sa ho naučíš.

S učením sa rôznych nových pohybov v lezení a experimentovaním s rôznymi postupmi a formami učenia sa hrám už nejaký ten rôčik. Snažím sa pomáhať zlepšovať techniku a pohyb deťom aj dospelým, začiatočníkom aj pomerne vysoko pokročilým. Keďže neustále testujem veci aj na sebe, ľahšie sa mi odovzdáva skúsenosti vlastnej kategórii lezcov, teda dospelým čo už majú čo to odlezené. Dlho som si myslel, že najväčší čelindž budú menšie deti a namakaní tínedžeri. Začiatočníkov som dlho tak trochu podceňoval, s tým, že práca s nimi, je predsa brnkačka. Postupne som ale zistil, že je to trošku inak. Keďže v určitých sférach som ešte “nedospel” (a dúfam, že sa mi to ani nestane), rýchlo som prišiel na to ako na lezecké mláďatá. Hravosť mi je občas až infantilne vlastná a hru vnímam ako najlepší nástroj podprahového intuitívneho učenia - a je jedno či sa jedná o pohyb alebo čokoľvek iné. Najťažšie uchopiteľná skupina teda zostali dospelí začiatočníci.

Ako sa stať začiatočníkom

Už chvíľu som sa s myšlienkou, ako na začiatočníkov, pohrával ale nevedel som ako to poriadne uchopiť. Nebol som totiž nikdy v tej fáze. Nie že by som bol hneď super, ale začínal som ako decko a učil sa postupne, dlho a prirodzene - niečo na čo nemá väčšina dospelých začínajúcich lezcov trpezlivosť, čas, ani chuť. Čo mi teda chýba pre lepšiu empatiu, je práve vlastná skúsenosť. Ťažko sa vracia späť v čase a odučuje sa, čo už viem, tak ako na to?

Začiatok nového poznania naštartoval nakoniec aktuálne sa končiaci debutový trip na Tenerife. Toto nové poznanie nemá na prvý, a možno ani druhý, pohľad nič spoločné s lezením, pretože sa jedná o surfovanie. A predsa. Surf som nikdy v živote neskúšal ale vždy som to bral tak nejako samozrejme, že keď viem snowboardovať, tak mi automaticky pôjde hneď aj surf. Ten predpoklad bol presne rovnako mylný, ako keby som si myslel, že mi hneď pôjde lezenie, lebo každú jeseň oberám jablká z rebríka. Aj podobných znakov to má asi rovnako veľa ( alebo skôr málo). Veľmi rýchlo som teda zistil, že podobný je akurát tvar prkna, zostáva rovnaká orientácia prednej nohy a obe sa dejú na vode, len skupenstvo sa mení. Keď ma prvýkrát pomlelo a dobre ma vymlátil surf po hlave, mohol som si spokojne zakričať “Heuréka!” a začať sa učiť od nuly úplne nový šport.

Som ukážkový nováčik s plnou hlavou pohybových stereotypov z lezenia a pripravený prervať všetko silou, kým nie je technika. Ruky sa mi automaticky sami zatvárali o hrany surfu aj keď mali zostať obe dlane aj s prstami na ňom zvrchu, takže čľup! Nevadí, pádlujem frekvenciou zajačieho sexu naspäť do vĺn… Pozriem za seba, oceán sa dvíha. Tú musím chytiť! Pádlujem v smere vĺn ako zmyslov zbavený a vlna nikde. Spomalím a čľup, bum, glo -glo… Pomlelo ma. Predbehol som ju. Ďalšiu som nechytil, ďalšia zmenila smer, ďalšia zanikla… Keď som konečne jednu chytil mal som takú zlú pozíciu na surfe, že som sa síce postavil, ale moc vzadu, takže nos surfu vyletel k nebu a ja som bez ceremónie klesol ku dnu ako na Titanicu. Ako sa mám pre boha sústrediť na toľko vecí naraz? “Cvak!” zaplo mi. Takto nejako sa cíti možno veľa ľudí na mojich workshopoch. V tom istom momente sa prehnal vedľa mňa inštruktor. Chytil dokonalú vlnu. V stojke na rukách. Žmurkajúc na okolité surfistky. Lepší pančlajn to nemohlo mať. Toľko k mojim ležérnym ukážkach v crocsoch.

Neskôr, keď sme už sedeli na rume s kolou, vyskakovali mi v hlave samé paralely mezi lezením a surfovaním. Behajú mi v hlave doteraz a ešte chvíľu asi budú, no veľa z nich má zatiaľ aj pre mňa dosť abstraktnú podobu, na to, aby som ich dokázal pretaviť do niečoho užitočného. Čo som si z toho ale odniesol bezprostredne je veľká dávka empatie k začiatočníkom. To znamená aj určitú zmenu prístupu k učeniu a učeniu sa. Dlhodobo som zástanca učenia sa v súvislostiach pred bifľovaním, ktoré som spomínal v predchádzajúcom článku. Na to, aby som mohol efektívne spájať jednotlivé zručnosti do celkov a v nich ich potom ďalej rozvíjať, potrebujem tie zručnosti dostať na určitý level. Pri surfe to znamená, že potrebujem napríklad získať cit pre rovnováhu pri ležaní na surfe, naučiť sa efektívne pádlovať, cítiť polohu tela na surfe, naučiť sa vstávať…

Skúsiť šport nie to isté ako s ním začať

Suchý nácvik týchto zručností trval asi 10 minút a šup do vody, lebo veď sme prišli surfovať, nie sa váľať v piesku, nie? Po takomto homeopatickom množstve tréningu to tak vo vode aj vyzeralo. Boli sme hodení do vody a mali sme sa naučiť plávať. Bola to sranda, ale kým budem vedieť jakš-takš surfovať, otočí sa ešte veľa prílivov a ak sa budem chcieť zlepšovať, nevyhnem sa návratu k suchém nácviku a večnému opakovniu základov, lebo kým sa tie nestanú mojou automatickou výbavou, nemám šancu sústrediť sa na niečo, čo je pre mňa tak abstraktné a nevypočitateľné, ako je oceán. Long story short, ak berieš lezenie vážne (tj. chceš sa v ňo dlhodobo zlepšovať), nie len ako zábavu s kamošmi raz za pol roka, nepreskakuj kvalitné zvládnutie základov.

Posledný krát sa vrátim ešte k surfovej téme. Boli sme na skupinovom kurze. Ja, Tomáš a banda mladých Španielov a Talianov. Tipujem, že len my dvaja športujeme pravidelne, zvyšok skupiny na to nevyzeral. Na začiatku nám to išlo výrazne lepšie. Na konci to už také výrazné nebolo. Podobnú skúsenosť mám aj s mojich workshopov, keď nováčikovia často v niektorých nových veciach dokážu dobehnúť (v niektorých prípadoch aj predbehnúť) lezcov, ktorí lezú aj o niekoľko rokov dlhšie. To ako rýchlo dokážeme rozvíjať svoje schopnosti je totiž veľmi závislé na tom na ako kvalitných a širokých základoch stoja a koľko stereotypov nám v tom bráni.

O tom čo všetko patrí do týchto základov a ako ich čo najkvalitnejšie vybudovať skúsim napísať nabudúce.

228 views

© 2017 by Think Bigger

  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon
  • Vimeo - Black Circle